Zdravotno-sociálne aspekty pacientov s bronchiálnou astmou

Abstract

Súčasná situácia: Bronchiálna astma predstavuje v súčasnosti civilizačné ochorenie s rýchlym nárastom incidencie a prevalencie. Poznanie jej zdravotných, socioekonomických aspektov nám môže napomôcť predpokladať, eliminovať či podporiť faktory, ktoré budú stabilizovať bronchiálnu astmu. Predmet: Zamerali sme sa na sociálnu situáciu dospelých respondentov s bronchiálnou astmou, ktorá súvisí s antiastmatickou liečbou. Ciele: V súvislosti s predmetom výskumu sme stanovili čiastkové ciele (zmapovanie súčasnej liečby dospelých respondentov s bronchiálnou astmou, monitorovanie faktorov podmieňujúcich zmenu astmatických ťažkostí zo zdravotného hľadiska, zmapovanie faktorov podmieňujúcich zmenu astmatických ťažkostí zo sociálno-ekonomického hľadiska, porovnanie dôležitosti zdravotných a sociálnych faktorov v sociálne rozličných skupinách dospelých astmatikov, využívanie možností sociálneho zabezpečenia dospelého astmatika v Slovenskej republike). Metodika: Použili sme nasledovné metódy výskumu - dotazník, obsahovú analýzu dokumentov, štandardizovaný test kontroly astmy ACTTM.. Získané údaje boli spracované kvantitatívnymi a kvalitatívnymi metódami, fuzzy c-zhlukovou analýzou. Výskumný súbor: Súbor tvorilo 506 respondentov zámerne vybraní respondenti vo veku nad 19 rokov s diagnózou bronchiálnej astmy z pneumoftizeologickej ambulancie Internej kliniky Fakultnej nemocnice v Nitre od 1.5.2014 do 1.5.2015. Výsledky: Zistili sme, že lepšia sociálno-ekonomická situácia respondenta pozitívne ovplyvňuje dodržiavanie liečby bronchiálnej astmy s vyšším bodovým hodnotením v ACTTM. Stabilizáciu astmy zhoršovalo zvyšujúce sa BMI. Cena antiastmatickej liečby u obéznejších bola vyššia, ako aj doplatky za ňu zo strany respondenta. Socioekonomická situácia respondenta - astmatika vplýva na liečebné náklady bronchiálnej astmy. Liečebné náklady pozitívne znížili nižší vek, vyššie vzdelanie, vyšší príjem, duševný druh zamestnania. Znižovalo sa využívanie hospitalizácií a pracovnej neschopnosti pre diagnózu bronchiálnej astmy. Stabilizáciu astmy si starší astmatici udržiavali využívaním kúpeľnej liečby. Vplyvom viacerých poznaných alergénov a rizikových faktorov sa zvyšovali náklady liečby bronchiálnej astmy. K nárastu astmatických ťažkostí došlo vplyvom faktorov špiny (prach, roztoče, plesne a perie). Okrem toho sme pozorovali dyspnoe vplyvom chladu, vlhkosti a zmenou ročných období u mladších astmatikov, ktorí reagovali aj na klimatizáciu používanú najmä v práci. Ich poznaním a cielenou elimináciou by mohli astmatici dosiahnuť stabilizáciu bronchiálnej astmy s redukciou nákladov na jej liečbu. Záver: Pozitívne socioekonomické vlastnosti astmatikov majú pozitívny vplyv na ich zdravotný status - kontrolu a stabilizáciu astmy.