Radiačná záťaž u pacienta a možnosti jej zníženia u perkutánnych koronárnych výkonoch

Abstract

Abstrakt Uplynulo už viac ako 100 rokov od objavenia X-lúčov fyzikom W.C. Röntge-nom a ich použitia v lekárstve. Poznatky o ich škodlivých účinkoch viedli k postupnému zavádzaniu pravidiel ochrany. Pozornosť odborníkov sa postupne sústredila na osoby vyšetrované alebo liečené ionizujúcim žiarením, nakoľko tzv. lekárská expozícia pred-stavuje najvýznamnejší podiel ožiarenia človeka z umelých zdrojov žiarenia vôbec. De-finícia lekárskeho ožiarenia bola prijatá zákonom č.18/1997 Sb. (tzv. atómový zákon) a rozšírená v novele atómového zákona (zákon č.13/2002 Sb.). Lekárske ožiarenie nie je limitované, ale platia tu dva princípy radiačnej ochrany-princíp zdôvodnenia a princíp optimalizácie. Ja som zamerala svoju pozornosť na radiačnú záťaž pacientov pri selektívnej koronarografii, ktorá zatiaľ i napriek ionizačnému žiareniu zostáva zlatým diagnostic-kým štandardom na vyšetrenie koronárnych tepien. Merala som a vyhodnocovala som radiačnú dávku pacientov na dvoch angiografických prístrojoch vo Fakultnej nemocnici v Motole. Sú to angiografické prístroje PHILIPS Integris Allura (vyrobený v roku 2002) na Klinike zobrazovacích metód a PHILIPS Integris HM 3000 (vyrobený v roku 1993) v Kardiovaskulárnom centre pre dospelých. Tieto prístroje majú niektoré technické para-metre odlišné, napr. veľkosť zosilňovača obrazu. Od roku 2003 do roku 2007 bolo vyše-trených 10.087 pacientov selektívnou koronarografiou na Kardiovaskulárnom centre pre dospelých a 7.760 na Klinike zobrazovacích metód. Rozoberám celé zariadenie angiografického pracoviska, vrátane technického vybavenia RTG angioprístroja, rádiologické štandardy, ochranu pred žiarením, požia-davky na zobrazovací systém, parametre, ktoré ovplyvňujú kvalitu RTG obrazu, na možnosti zníženia radiačnej záťaže u pacientov. Hypotéza spočíva v tom, že radiačnú záťaž možno znížiť nastavením vhodných expozičných parametrov a kolimátorov. Metodika pozostáva z meraní u 100 pacientov na Klinike zobrazovaných metód a na Kardiologickom centre. Porovnávam dávku na oboch pracoviskách na zaklade roz-dielnej veľkosti zosilňovača obrazu, na rozdielnej frekvencii snímkovania a poukazujem na rôznu dávku pri rôznych projekciách. Druhá časť pozostáva z meraní na fantómoch, pri ktorých porovnávam dávku získanú na pacientoch a sledujem ďalšie parametre, ktoré ovplyvňujú výšku radiačnej záťaže. Získané výsledky sú vzájomne porovnávané a štatisticky spracované i vyhodnotené {ω²}-testom. Vyhodnotené údaje poslúžia na vytvorenie rádiologických štandardov, ktoré budú viesť k výchove personálu ako zaobchádzať so zdrojom RTG žiarenia tak, aby dávka pacienta a tým i personálu bola čo najnižšia.