Radiačné riziká potenciálne spojené s CT

Abstract

Výpočtová tomografia (CT) využíva rentgenové žiarenie emitované z viacerých uhlov, pri ktorých sú vytvorené priečne rezy poskytujúce obraz z vnútra tela čo umožňuje úžasný prínos v diagnostike. CT poskytuje výrazne viac informácií a rýchlejšie. CT je možné urobiť za 5-7 sekúnd. Od uvedenia pred približne tromi desiatkami rokov jej použitie narastá. Jej použitie sa zvýšilo viac ako dvadsať násobne od roku 1980. Slúži na diagnostiku vnútorných zranení ako aj na monitorovanie rakoviny prípadne iných chorôb. Za nárastom použití stojí tiež zvyšujúca sa populácia starších ľudí s ich zdravotnými problémami. Ako hlavný dôvod jej častého použitia je to, že je to najlepšia dostupná zobrazovacia metóda. Magnetická rezonancia umožnuje získanie rovnakej informácie, ale je nákladnejšia, vyšetrenie je dlhšie a sú kladené vyššie kritéria na pacienta. Riziko samotného vyšetrenia je relatívne nízke, ale riziko je kumulatívne. Ak by ste podstúpili 17 CT je tu možnosť reálneho rizika, že sa u pacienta môže vyvinúť rakovina priamo v reakcii na zmeny DNA pretože CT emituje ionizujúce žiarenie nie len do skenovaného priestoru, ale aj do okolitých tkanív čím vzniká potenciál jej poškodenia. Štúdia zverejnená v New England Journal of Medicine v roku 2007 odhadla, že CT sú zodpovedné až za 2 percentá všetkých prípadov rakoviny v Spojených štátoch, v súčasnosti by to mohlo byť 5 percent. CT umožňuje zachrániť život, ale ich využívanie je vysoké a radiačná dávka sa musí znížiť. Udržanie radiačnej dávky vo význame 'na najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni' (As Low As Reasonably Achievable) je hlavná zásada pre medicínsky indikované vyšetrenie CT. V tejto práci sú popísané techniky a metódy na jej zníženie. Výber témy 'Radiačné riziká potenciálne spojené s CT' bol spojený najmä s pozornosťou, ktorá sa v súčasnosti venuje lekárskemu ožiareniu najmä z dôvodu, že toto ožiarenie má najvýznamnejší podiel ožiarenia z umelých, teda človekom vytvorených zdrojov. Účelom práce bolo preveriť predpokladané dávky CT pre konkrétne pracovisko a prispieť k znalostiam personálu o rizikách radiačnej záťaže CT vyšetrenia a zistiť informovanosť pacientov o radiačných rizikách spojených s týmto vyšetrením. Stanovené hypotézy reagujú na potrebu optimalizácie vyšetrovacích protokolov a tiež potrebu a úlohu získaných informácii pre pacienta podstupujúceho CT vyšetrenie. Zameranie tejto práce je posúdenie efektívnych dávok získaných prepočtom podľa DLP metódy čiže vynásobením získanej DLP hodnoty odčítanej z reportu, ktorý CT prístroj vytvorí na konci každého vyšetrenia vo forme DICOM formátu príslušným konverzným faktorom pre danú oblasť tela. Mierne nadpriemerné hodnoty efektívnej dávky som získal len pre oblasť hlavy 2,3 mSv oproti uvádzaným 2 mSv a pre oblasť brucha 11 mSv oproti 10 mSv. Pri zvyšných oblastiach boli hodnoty dokonca nižšie a to v oblasti krku 2,6 mSv oproti uvádzaným 3 mSv, v oblasti hrudníka 6,59 mSv oproti 8 mSv a pre oblasť panvy 8,18 mSv oproti uvádzaným 10 mSv. Môžem konštatovať, že ani jedna hodnota nepresiahla hodnotu 20 mSv. Stanovená Hypotéza, že viac ako 95 percent dávok pri CT vyšetrení vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici je pod 20 mSv sa potvrdila. Hodnotiť hypotézu, že pacienti sú informovaní o možných radiačných rizikách mi príde ako dosť náročné. Pacienti majú síce obavy z radiácie, ale nevedia čo ju spôsobuje a hlavne majú pri tejto nevedomosti právo túto informáciu vedieť. Hypotézu, že pacienti sú informovaní z toho dôvodu považujem za nepotvrdenú.