Rizika vybraných mimořádnych událostí spůsobených přírodními vlivy na vymezeném území Prešovského a Košického kraje v Slovenské republice

Abstract

Táto diplomová práca predkladá prehľad rizík mimoriadnych udalostí spôsobenými prírodnými vplyvmi. Zaoberá sa príčinami ich vzniku, možnými následkami, ktoré môžu ohroziť zdravie, životy či majetok občanov Slovenskej republiky, a v neposlednom rade aj životné prostredie. Cieľom mojej diplomovej práce je identifikovať potenciálne riziká ohrozenia obyvateľstva vyplývajúce z mimoriadnych udalostí spôsobené prírodnými vplyvmi a porovnať ich s rizikami vedenými na príslušných úradoch. Taktiež je cieľom z dosiahnutých výsledkov navrhnúť úpravu evidencie rizík. K získavaniu poznatkov som zvolila metódu štúdia platných právnych predpisov, odborných publikácií z oblasti krízového riadenia a ochrane obyvateľstva a dokumentácie orgánov štátnej správy, súvisiacou s rizikami mimoriadnych udalostí spôsobenými prírodnými vplyvmi, vedenými na príslušných úradoch. Teoretická časť práce je vo svojej prvotnej časti zameraná na objasnenie kľúčových pojmov, a to riziko, hrozba, prírodný vplyv a mimoriadna udalosť. Okrem nich osvetľuje aj ďalšie slová, ako sú mimoriadna situácia a krízová situácia, podstatné pre pochopenie kontextu práce. Vysvetľuje jednotlivý význam a konkrétnu účinnosť vo vzťahu k vyvolaniu mimoriadnych udalostí, ktorých príčina je prirodzená, pôsobením prírodných síl, bez ľudského zásahu. Legislatívne sa opiera o výber súčasných platných právnych noriem Slovenskej republiky. V nasledujúcich textových statiach sa diplomová práca zaoberá opisom geografických, hydrologických a meteorologických pomerov samotnej Slovenskej republiky ako aj prírodnými podmienkami Košického a Prešovského kraja. Obracia pozornosť na špecifické pomery oboch krajov, z čoho vyplýva vymedzenie jednotlivých rizík konkrétnych mimoriadnych udalostí spôsobenými prírodnými vplyvmi. Aby som naplnila ciele zadané v diplomovej práci, rozhodla som sa na základe geografických, hydrologických a meteorologických pomerov v Prešovskom a Košickom kraji opísaných v kapitole I., spracovať riziká vybranej mimoriadnej udalosti spôsobenej prírodnými vplyvmi, ktorá sa opakuje každý rok s rôznym rozsahom škôd, a to povodeň. V praktickej časti už popisujem povodeň konkrétne - príčiny jej vzniku, riziká a možné následky na vybraných územiach Košického a Prešovského kraja. Mnou zistené poznatky diskutujem metódou kvalitatívneho výskumu uskutočnenou riadenými rozhovormi s odborníkmi o civilnej ochrane. Na podklade rozhovorov som dospela k záveru, že hypotéza: ?Orgány štatnej správy na vymedzenom území Košického a Prešovského kraja majú dostatočné vyhodnotenie rizík vybraných mimoriadnych udalostí spôsobenými prírodnými vplyvmi? sa potvrdila a orgány sa snažia v čo najväčšej možnej miere eliminovať riziko povodní. Zástupcovia miest a obcí sa poučili z rozsiahlej povodne v roku 2010, kedy dochádzalo k obrovským škodám. Od toho času došlo k prehodnoteniu zástavby v povodňových pásmach, bolo vypracovaných mnoho zámerov a projektov, zvážili sa nové riziká a ich väčší rozsah na spravovanom území. V súčasnosti sa vypracovávajú mapy povodňových ohrození a mapy povodňových rizík na spravovaných územiach samospráv, ktoré výrazným spôsobom dopomôžu k čo najpresnejšej identifikácií jednotlivých rizík vyplývajúcich z povodní, zmapujú najviac ohrozené oblasti a stanú sa tak podkladom pre vypracovanie navhodnejších protipovodňových opatrení pre nielen spravované územie Košického a Prešovského kraja v Slovenskej republike. Avšak podstatou eliminácie rizika povodní na čo najnižšiu možnú úroveň v Košickom a Prešovskom kraji zostáva, aj podĺa vyjadrení zástupcov samospráv, naustála úprava vodných tokov, efektívna komunikácia a spolupráca so Správcom vodných tokov a neustála pripravenosť orgánov štátnej správy na samotný vznik a s tým súvisiace následky povodní.