Úkol sestry při vzniku komplikací po implantaci kardiostimulatoru v České republice a Slovenské republice

Abstract

Stanovili sme si 3 hlavné ciele. Zistiť vedomosti sestier o špecifikách starostlivosti po implantácii kardiostimulátora v Českej republike a v Slovenskej republike, zistiť postup práce sestier pri komplikáciách po implantácií kardiostimulátora v Českej republike a v Slovenskej republike a zistiť, aké najčastejšie komplikácie sa vyskytujú u pacientov po zavedení kardiostimulátora. Na základe týchto cieľov boli zhotovené výskumné otázky. 1. Aké vedomosti o špecifikách starostlivosti po implantácii kardiostimulátora budú mať sestry v Českej republike? 2. Aké vedomosti o špecifikách starostlivosti po implantácii kardiostimulátora budú mať sestry v Slovenskej republike? 3. Aké postupy práce pri komplikácii po implantácii kardiostimulátora zvolia sestry v Českej republike? 4. Aké postupy práce pri komplikácii po implantácii kardiostimulátora zvolia sestry v Slovenskej republike? 5. Ako často sa budú vyskytovať komplikácie po zavedení kardiostimulátora v Českej republike a v Slovenskej republike? 6. Ktoré najčastejšie komplikácie sa budú vyskytovať u pacientov po zavedení kardiostimulátora? K dosiahnutiu stanovených cieľov a výskumných otázok bol použitý kvalitatívny výskum formou rozhovorov so sestrami z českých a slovenských nemocníc. Získané rozhovory boli spracované do výsledných tabuliek a vyhodnotené. Na realizáciu rozhovorov sme oslovili 30 sestier z rôznych nemocníc v Slovenskej republike a Českej republike. Výsledkom skúmania bolo zistené, že vedomosti sestry majú a že sú v podstate rovnaké ako vedomosti sestier slovenských tak vedomosti sestier českých. V oboch krajinách odpovedali rovnako len s menšou obmenou. Vedeli vymenovať druhy kardiostimulátorov, popísať edukáciu pred a po implantácie kardiostimulátora. Čo sa týka druhého cieľa, vyskúmali sme, že väčšina sestier kontaktuje lekára a následne plní jeho ordinácie. V podstate sa obe krajiny zhodli v postupoch práce pri komplikáciách po implantácii kardiostimulátora. Najčastejšie postupy boli podávanie ATB pri infekciách, pripraviť pacienta na reimplantáciu alebo pri krvácaní aplikovať na ranu vrecko s pieskom. Tretím cieľom, ktorý sme si stanovili bolo zistiť najčastejšie komplikácie. Sestry z oboch krajín odpovedali rovnako, že komplikácie sa vyskytujú veľmi zriedka a keď sa už vyskytnú tak je to dislokácia elektródy, krvácanie alebo infekcia.